Umenie robí z človeka dokonalú bytosť.

Stratená

10. února 2017 v 3:23 | Leila Manson
Leila Manson - Stratená

Dnes ma čaká ťažký deň. Musím Leonovi oznámiť, že aj napriek tomu, že som mu to sľúbila, na jeho koncert prísť nemôžem. Musím ísť do roboty. Veru, kdeže je škola moja milovaná? Keby som chodila ešte na strednú, teraz by som mohla ísť na koncert. Osrať to. Zavolám mu aj tak.
"Lola, čo sa stalo, že voláš?" opýtal sa Leon priamo.
"Jaaa, Leon, neviem vôbec prísť. Šéf mi nechcel dať voľno a ja neviem, ako inak by sa to dalo," neostávalo mi nič iné, len to naňho surovo vyklopiť. Všetko. Aj keď som si nebola istá, ako zareaguje. Niečo som síce tušila, ale nebolo to ani zďaleka toľko, aký hurikán sa potom na mňa spustil, a aké sklamanie som počula v jeho hlase.
"Ale Lola, veď si mi to sľúbila. Do čerta! Ty nikdy nič nedodržíš! Hlavne, čo sa koncertov týka. No nič, nevadí. Nejako to prežijem. Nechajme to teda tak. Čau!" O-ou! Leon je nasratý, ale fakt veľmi. Och, no to ešte netuší, čo naňho chystám. To ešte len bude peklo. Roxy je len jedna.

Potichu a nenápadne som sa vkradla do ich skúšobne. Viem, že teraz tam nikto nebude, lebo v tomto čase mávajú obed. Taký býva ich piatok. Každý. Obzerala som sa všade okolo seba. Hľadala som tú jeho gitaru. Keď som ju našla, vzala som ju do rúk a poťažkala. Má pozoruhodnú váhu a je to fakt riadny kus. Takmer mi cvrklo, keď sa za mnou zabuchli dvere. V momente som zdrevenela. Nevedela som, či ju mám od strachu pustiť na zem, alebo čo mám vlastne spraviť. Stuhnutá na kosť som sa obzerala okolo seba, no nikto tam nebol. OK. Vzala som si, čo som chcela, a upaľovala som, ako sa len dalo. Ešteže som tam bola autom. Teraz mi už len ostávalo sledovať facebook. Leon dá isto status o tom, čo sa stalo. A veruže, ani nie do hodiny napísal.
Kurva, tu sa človek nemôže ísť ani najesť!! Nejaký skorumpovaný hajzel mu šlohne gitaru a ani pozdrav po sebe nenechá! Veď ja Ťa dostanem, neboj sa! A na ten moment sa fakt teším, Ty sviňa!
Ale... mne asi fakt nie je dnes súdené odohrať si to. Veď Ty vieš...
Och, ako som veľmi dobre vedela, čo a koho tým myslel. A tak som sa rozhodla pokračovať vo svojej hre. Okamžite som k jeho statusu pridala svoj komentár.
Chudáčik, čo sa len stalo s Roxynkou, Tvojou jedinou láskou? Skôr hajzel - ona, než hajzel - on, či? Chápem Ťa. Ani si nevieš predstaviť, ako rada by som tam bola. Alebo bola teraz aspoň chvíľu s Tebou, no kým pôjdem do práce, mám na krku ešte veľmi veľa nedoriešených záležitostí. :* A však samozrejme, že ho/ju dostaneš! Inak to ani nepôjde, že?
Čo také dôležité máš na krku? :O Vieš čo, pripadá mi to tak, ako keby si s tou Roxynkou niečo mala Ty. Ako inak by si vedela, že je to Roxy a nie Hayley? Ha? Ty potvora, ja Ťa udusím!!!
No, do riti, on to tuší. On niečo vie! A čo teraz?
Ale veď ja len podľa toho, že na Roxy si viac citlivý, že na nej hrávaš koncerty a Hayley je len skúšková. Nejaký ten piatok Ťa už poznám, vieš? A nie, nemám s tým nič. Neboj sa! Aaa, ide len o nepodstatné a neodkladné záležitosti, čo súria. Potom Ti to vysvetlím.
Kedy potom, do riti?! Vieš čo? Už ma to celé naozaj sere. Prečo, sakra, nikdy, ale že naozaj nikdy, nie si na tých posratých koncertoch? Ty si ani nevieš predstaviť, ako, kurva, moc ma to sere. Najbližšie Ti ja sám osobne vybavím PN-ku. A bude pre Teba hodnotnejšia ako o tých pár eur viac na výplate, s tým som si istý. A ak to nepôjde, tak to vybavím s Tvojím šéfom ručne - stručne, rýchlo a bez problémov. PEACE, MY DARLING!

Áno, presne takto to medzi nami funguje. A to už celé roky. Poznáme sa niečo vyše troch rokov. Stále flirtujeme, no nič si spolu nezačíname, lebo dobre vieme, do čoho by sme sa dostali. On by bol stále na koncertoch, ja zas v robote. Čo by sme len zo seba mali? Akurát tak dobrý pocit, že sme zadaní, nie slobodní, a nič viac. Takto vieme, čo je medzi nami, koľko ohňa... Vedia to aj ľudia okolo nás a je nám takto naozaj fajn. No a dnes budem mať premiéru na jeho koncerte, aj keď o tom ešte ani sám nevie.

Lola, Ty zas neprídeš!? Takto na nás serieš? To ani nechceš vidieť, ako sme sa zlepšili, odkedy si bola na tej skúške? Toto je fakt hnusné od Teba, ale naozaj! To nás uráža. Veď Ty počkaj, nech Ťa zas tak náhodne stretnem ako minule, tak Ťa uškrtím. To si môžeš byť absolútne istá.

Komentoval niekto, kto sa skrýval za menom ich stránky na facebooku. A ja som dobre vedela, kto to bol. Milo. To jeho som minule náhodne stretla. A teda, nie on mňa, ale ja jeho. Takže tak. Ale dnes predsa ešte budú čumieť všetci.

Však neboj sa, Milo, raz určite prídem. Ale tak, že o tom ani nebudete vedieť. A potom, teším sa už teraz na ten moment, keď si predstavím, ako budete po mne kukať. Ako také vyorané myši. Jak sa ja budem na Vás smiať. Príde môj čas. Och, honey, a Ty čo chceš mangľovať môjho šéfa? Ten predsa pozná ľudí, čo poznajú ľudí, a potom... mohli by z toho byť dosť nepekné bengy. Tooo, ako... niežeby som nechcela tú PN-ku, hlavne keby sa dala využiť nejako rozumne. Ale vravím Ti, boss je boss... ten nenechá veci len tak plávať. Hlavne nie vtedy, ak sa mu niekto pletie do jeho biznisu. Sugar, vravím Ti, že raz sa na ten Váš koncert dostanem, aj keby mali fialové orechy z neba padať. Na to vezmi jed! A keď nájdeš Roxynku, tak ju odo mňa pozdrav. Lebo by ma naozaj veľmi mrzelo, keby sa tá dokonalá pani nenašla a užíval by si ju nejaký kretén a behali by po nej jeho prstíky namiesto tých Tvojich.

Ty jedna dračica, Ty zas myslíš na sex? S Tebou je to naozaj asi veľmi zlé, čo? Počuj, ja mám taký pocit, že niečo chystáš! Prisahám Ti na všetko, čo mi je sväté, že ak máš s Roxynkou niečo spoločné, tak Ťa tak vytrieskam po riti, že si na ňu mesiac nesadneš. Ale to, že fakt. A teraz sa už naozaj nezdržím. Nezachráni Ťa nič na svete.

Hej, jasné a to zas vraví ten, čo tvrdí, že nechce nič pokaziť plytkým sexom bez citov. No tak toto si si teda zas fakt pekne šplhol. Vieš, koľko žien by dalo čokoľvek za takýto vzťah s chlapom? Lenže ony s nimi vždy skončia v posteli. A tým, presne tým sa to doserie. To predsa vieme obidvaja, však?
Táto debata už vážne začína naberať prudké obrátky. Potom mi ešte niečo napadlo.

A predstav si, že naozaj niečo chystám. Veci do roboty.

Hej, vy tu už máte nejaké moc divoké debaty, ako sme už u vás na to zvyknutí, ale teraz to ide do nejakých sadomasochistických extrémov, nezdá sa vám? Je vám hádam jasné, že to píšete verejne na facebooku. A viete, ako si to zariadil Pán Dokonalý? On si s vašimi statusmi môže robiť, čo sa mu zachce, ale vy s tým nespravíte absolútne nič. - M.
P. S.: Lola, ako si vedela, že som to ja? Čo ak to písal Leon, len akoby v mojom mene? Ha?

Milinko, ja naozaj nie som blbá. Je jasné, že naposledy a takmer nečakane, som z Vás stretla len a len Teba. Tak Leon by toto nenapísal. Takže asi takto. A, hej, máme extrémne debaty a situácie, ale ako vravíš, vy už ste na to zvyknutí, tak to ber s nadhľadom. A čo s touto konverzáciou spraví Mr. Dokonalý, je mi absolútne jedno. Okej chlapci, ja už musím ísť. O hodinu mi začína zmena v práci. A nechcem meškať. Pá pá. - Lola

To už som teda naozaj vypla noťas. Bolo mi treba sa výzorovo aj psychicky pripraviť na tento večer. Možnože naozaj dostanem výprask, a to chce peknú výdrž. No aj tak som vedela, že ho reálne nikdy nedostanem, pretože toto je len forma nášho humoru. To, ako sa pravidelne doťahujeme, a pritom obaja dobre vieme, že aj tak to nikto nikdy z nás nemyslí vážne. A presne to je to, čo na ňom neskutočne milujem. Vzala som teda jeho gitarku.

"Tak Roxy, som naozaj zvedavá, čo povie, keď nás spolu uvidí," mrmlala som si sama pre seba popod nos. Vlastne som sa už aj ja rozprávala s neživými predmetmi. Tak ale čo si budem nahovárať. V dnešnej bláznivej dobe je to normálne. Takmer ako národný šport. Alebo aspoň niečo tomu podobné. Cestovala som vlakom. Ako som zistila, bola tam wi-fi, takže som sa pripojila a čítam, že na Leonov status pribudli už len tri komentáre. Leon písal, vraj mám len počkať. Milova reakcia však stála za všetky drobné, vraj sa môžeme rovno s Leonom vyspať a bude to podľa neho mať rovnaký efekt, ako toto naše doťahovanie sa. No a moja drahá kolegyňa Sonička mi opäť raz podržala stranu, keď napísala, že sa teda vidíme v práci. Skvelá kolegyňa. Ona si spomenula na to, čo chystám. Neskôr som si našla ešte dve správy. Jednu od Leona a jednu od maminy. Tú od Leona som sa ani nezaťažovala otvoriť, lebo mi bolo jasné, že aj tak v nej bude len vyzvedať. Tá mamina ma však naozaj zaujala.
"Písala mi Tvoja drahá teta. Vraj, čo za hlúpe témy to rozoberáte na facebooku. Že ti to mám zakázať, lebo mladá dáma sa takto nevyjadruje. No povedz, čo jej na to mám odpísať? Vieš, že ja ju mám na vysokozdvižnom, len aby tebe nejako neuškodila." Toto ma teda šokovalo.
"Nepíš jej, prosím ťa, nič. Ja sama sa jej k tomu vyjadrím, ale servítku si pred ústa dávať teda nebudem. Naozaj by sa mohla uvedomiť. Čo ona chce dospelej žene rozkazovať, ako sa má správať. To teda nie! Nech na to rýchlo zabudne, veď je to jedna stará dievka, ktorá si nikdy ničoho neužila, tak čo tu ide poučovať mňa? Naozaj to nechaj tak, vyjadrím sa jej k tomu neskôr, keď bude na to čas. Ľúbim ťa."
Veď keby ona videla moje súkromné správy s Leonom, tak odpadne. Ale veď to je jedno.
Už som sa neskutočne tešila na večer. S Leonom sa budeme vidieť po dlhých dvoch mesiacoch, lebo máva jeden koncert tu a druhý zas tam. Fakt je rozlietaný. Tak ale už s akými kapelami hráva. To je neskutočné! Vraj Paranoid? Nie je problém!
Strašne si ho vážim za to, aký je. Len mám pocit, ako by toto naše naoko flirtovanie už dávno prerástlo do niečoho viac a toho sa bojím, lebo nechcem, aby sa na tom čokoľvek pokazilo.
Ako som si tak prehliadala statusy ostatných svojich priateľov, natrafila som na jeden Leonov. Vraj dúfa, že sa Roxyna má dobre a že je v poriadku. Vraj dúfa, že jeho druhá najväčšia láska sa mu čoskoro dostane do rúk. A ja som to okamžite komentovala.

Ako to, Leon, že až druhá? Roxynka je predsa úplne top, nie? A on do pár sekúnd odpovedal.

Nie, v poslednej dobe si stále viac a viac uvedomujem, že môj top, na prvom mieste nemôže byť vec, ale iba osoba. Len jedna jediná osôbka, ktorá ako by sa mi pomaly vzďaľovala. Neviem, či to je len taký môj pocit, alebo je to naozaj tak.

No počkaj, Leon, ty si zadaný a ja o tom neviem? Ako je len toto možné?

To preto, leboooo... nikoho nemám. Jednoducho som prepadol totálnej bezmocnosti nad samým sebou. Niekoho strašne milujem. Furt nadobúdam pocit, že aj ona mňa, ale potom to príde. Zakaždým si uvedomím, že by to tak nefungovalo. Ona a ja. Je to hrozne nereálne. A je to zas v tej istej riti, ako to bolo dovtedy.

Leon, niekedy veľa píšeš miesto toho, aby si rozprával.
Napísal mu tam Milo. Ja som už naozaj ničomu nerozumela. Alebo hej?

Uff... tak ja by som jej to na Tvojom mieste určite povedala. Aj keď, no neviem... komplikovaná situácia to je. Dobre, idem ja pracovať. Šesť hodín je dávno preč. Aaa, Milo, nechaj ho, nech len píše. Obvykle to býva dosť uvoľňujúce. Podľa mňa je toto veľmi vážne. Pretože, ako dobre všetci vieme, ešte nikdy nikto preňho nebol viac ako Roxynka.

Ale bol. Len ona to nikdy nevidela a ani nepočula. A asi ani nikdy nebude. To ma na tom mrzí. Ozval sa ešte Milo a potom som to radšej vypla a tešila sa na večer. Vlak mi zastal takmer rovno pred mojou cieľovou stanicou. Teda pred miestom konania sa ich koncertu. Rýchlo som spolu s Roxynkou vbehla do baru a ťahala som priamou čiarou rovno dozadu, čo najďalej od stejdžu. Vnútri už dávno bolo husto. Hlava na hlave. Všade okolo kopa ľudí. Keďže vstupenku som už mala kúpenú, sadla som si do toho najzadnejšieho kúta, aký som len našla. Nechcela som riskovať, že ich niekde stretnem. Roxynu som držala tesne blízko seba a premýšľala som, ako to celé asi dopadne. Hlavne ma hneval ten jeden jeho status. Normálne mi to nešlo do hlavy...
Po chrbte mi zrazu prešiel obrovský mráz. Akoby niekto sedel za mnou a fúkal mi naň chlad. Ale nemohol, za mnou bola iba holá stena, nič viac. No veľmi rýchlo som pochopila, čím to je. Na pódiu zhasli aj tie najslabšie svetlá. V celom klube bolo ticho, ako by sme boli na kare a nie na koncerte. Ako prvá začala povievať taká tá "filmová" hmla. Všade okolo nás. Rozsvietili sa červené reflektory, no na pódiu stále nebolo nikoho. Potom sa pridali aj modré, to sa prelialo do fialovej farby, rovnakej, akú majú aj v jednom klipe. Dobre to vymysleli. Reflektory troška zablikali, no stále tam nikto nestál. V celom bare nikto ani nemukol. Všetkým vzali vietor z plachiet. Všetci sme tam mlčky čakali, čo sa bude diať. Osvetlenie zrazu opäť zhaslo a keď sa rozsvietilo, klubom sa rozozvučal výskot štrnásťročných pubertiačok. Nechápala som, ako sa tam táto veková kategória vôbec mohla dostať. Pódiom sa začali roznášať úvodné tóny piesne, ktorú Leon učil hrať aj mňa. No nespievali. Iba Milo si tam energicky hral svoje pasáže na bicích. Vtom sa Leon otočil tvárou k divákom a ja som zmrzla hrôzou až do špiku kostí. V očiach mu planulo toľko smútku, ako ešte nikdy predtým. Mala som takmer stopercentný pocit, že do sekundy od toho smútku umrie. Chvíľu tam len tak stál a sledoval všetkých ľudí naokolo. Ticho a nečinne.
"Úvodný song by sme radi venovali našej veľmi dobrej kamarátke, ktorá tu dnes, žiaľ, nie je, pretože musela pracovať. Veľká ti vďaka, pán dobrotivý šéf. To dievča... ona je slnkom nočnej oblohy a mesiacom denného svetla. Áno, ľudia, aj taký rocker, ako je Leon, môže milovať. Pretože aj rockeri sú len ľudia, aj keď na vás pôsobia tvrdo. Prepáčte mi to. Lola, táto je iba a iba tvoja!"
Chalani mu na to horlivo prikývli. Ako keby dobre vedeli, že to flirtovanie nie je asi až také formálne, ako sa nám všetkým zdalo.

Toto bola moja príležitosť. Vďakabohu som mala pri sebe Roxy a nie Hayley. Nič proti Hayley, ale na nej som to nevedela. A Roxy bola pripravená na akciu. Jedine ju som chcela držať v rukách a sprevádzať Leona každým jedným jeho tónom. Hrať spolu s ním to, čo predtým on hrával iba mne. Túžila som po tom, aby naše tóny splynuli. Rátala som s tým, že decká budú nimi také unesené, že si ani nevšimnú, že sa za nimi ozýva niečo navyše. Chytila som jeho nôtu a hrala som v tempe zároveň s ním. Pozorne som sledovala pohyby jeho prstov pre prípad, že niečo zbadá, aby som stihla prestať a zastaviť sa včas. No tie decká ma fakt prezrádzali. Postupne sa otáčali ku mne a nakoniec všetci sledovali mňa, a nie hudobníkov. Leon by si ani nič nevšimol, keby ho neprekvapilo, že sa diváci namiesto na neho pozerajú kamsi dozadu do neznáma. A potom to prišlo. Zbadal ma, ako som tam pokojne a potichučky sedela v kúte a sledovala každý jeden jeho pohyb. Chvíľu sme na seba len tak bez slov hľadeli a vraveli si všetko, čo sme mohli, len jedným hlbokým pohľadom. Zrazu odvrátil zrak. Odbehol rýchlo ani blesk k Milovi, niečo mu povedal. Ten šiel za Mitchom, ich spevákom. A tým sa všetko začalo.

"Decká, fakt sa mi zdá, že nás tu niekto kopíruje. Neviete náhodou, kde sa ten niekto schováva? Pretože všetci, čo ste našimi dlhodobejšími fanúšikmi, ste si isto všimli, že ten niekto odcudzil Leonovi gitaru, a to veru nie je najčestnejšie. Tak, kde je? Viete, Leon túto pieseň hrával iba s jednou osobou okrem kapely. Verte, že by nebol rád, keby im dvom tento song niekto vzal."

V tom momente som bola odhalená. Stovka párov očí milovníkov rocku spočinula na mne a spolu s nimi na mňa civela aj celá ich kapela. Všetci boli fakt udivení, len Milo a Leon nie. Leon bol celý bez seba, že ma vôbec vidí na svojom koncerte, a Milo, ten bol rád už len preto, že sa Leonovi splnili hneď dve priania naraz. Celá, živá a zdravá sa mu vrátila Roxynka, to hej. Ale hlavne sa konečne dočkal aj mňa. Nenormálne sa mu to dalo čítať z očí. Akoby samy za seba boli kričali "MILUJEM ŤA, len sám neviem, ako Ti to vlastne mám povedať, tak mi s tým, prosím, pomôž!" Žiaril ako taký vianočný stromček na námestí dvadsiateho štvrtého decembra a ďalší týždeň potom. Znenazdajky sa strhol, zoskočil z pódia a razil si cestičku priamo k zlodejke svojej Roxyny a diváci mu v tom ochotne pomáhali, pretože boli zvedaví, ako im ešte spestríme ten, už aj tak zaujímavý audiovizuálny zážitok z koncertu. Zastal až tesne, pár centimetrov predo mnou a šepkal najtichším hláskom, kým vôkol nás bolo až mŕtve ticho.

"Ty si vážne so svojimi výmyslami nedáš pokoj. A teraz si ma obalamutila dokonca trojnásobne! Nielen že máš moju gitaru, ale do prípadu si zatiahla aj Soňu, pričom som jej hlupáčik dokonale uveril, a ešte si mi aj klamala, že si v robote. Toto je už teraz naozaj vážne," hľadel mi do očí znova tak hlboko, akoby sa bál, že mu utečiem. Opatrne sa ku mne naklonil, chvíľu počkal a potom ma nežne a zároveň vášnivo pobozkal. Diváci jasali nad naším bláznovstvom.

"Lola ešte takto bozkávaná nebola a to si veľmi cení..."
"To preto, že Ťa milujem, drahá Lola!" spokojne sa vrátil na pódium a pokračoval v hraní. Stále na mňa pritom hľadel a uisťoval sa, či som tam, ako keby sa bál, že je to len sen, no nebol. Naozaj som ten večer stála tam a bola jeho najvernejšou fanúšičkou, aj keď presne to isté si o sebe mysleli všetci ostatní, čo tam boli, no iba ja som vedela svoju pravdu. A Leon tiež. Vyzeral spokojný. S Roxynou v rukách mu to naozaj veľmi slušalo. Ja som sa už v tichosti tešila na svoj výprask, lebo som tušila, že aj tak žiaden v skutočnosti nebude, a dobre som vedela, ako to nakoniec celé dopadne. A tak som si to len užívala. Asi miliónkrát sa nám stretli pohľady a v tých krátkych momentoch sme cítili, ako mizli všetky prekážky a bariéry a my sme našli cestu k sebe.

Tak ako Leon znovu získal stratenú gitaru, tak získal aj mňa, ktorá som tiež bola stratená, ale najmä bezradná v snahe získať si jeho priazeň a lásku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
ĎAKUJEM za Váš čas.