Umenie robí z človeka dokonalú bytosť.

Rakovina pankreasu

15. února 2017 v 15:17 | Leila A.
Žiť v kompletnej rodine je v dnešnej dobe pomaly, ale isto zriedkavé. Tá naša taká je. Teda bola. Matka, otec, dve pomaly dospelé deti. Čo viac by som si mohla priať? Snáď iba to, aby oco neležal na nemocničnom lôžku. Aby nebol s ukrutnými bolesťami v poslednom štádiu rakoviny pankreasu.

Všetko sa to začalo obyčajným odpadnutím. Všetci sme sedeli v obývačke a sledovali televíziu. Ocko sa zdvihol, že sa pôjde napiť, lebo vraj má sucho v hrdle. Keď vstal, celý sa zrútil k zemi. Odpadol. Mama ho začala preberať, ale nepomáhalo to. Spoločne sme ho dostali na gauč. Vtedy sa začal preberať.

"Čo sa stalo?" opýtal sa ako prvé.

"Zlato, odpadol si. Si v poriadku? Veľmi som sa zľakla. Volala som záchranku. Pôjdeš do nemocnice, nech ťa prezrú. Nepáči sa mi to," vyhlásila rozhodne mama.

"Ale veď na čo? V robote som málo pil. To bude tým. Isto. Nerob prosím ťa stresy. Všetko je v poriadku.," ocko zas používal svoje racionálne myslenie, miesto toho, aby mamku len poslúchol.
"Pôjdeš a basta! Nechcem, aby si mi tu takto odpadával. Vieš, že to nie je prvýkrát," mama už znela nahnevane, čo nebolo dobré znamenie. Ona ho tam dostane, aj keby nasilu.

"Ach, načo, láska, vypijem za krčah vody a bude mi fajn, neboj sa. Nič mi nie je, naozaj. Už len preto, že ťa neskutočne milujem, ťa tu nikdy nenechám samú," ocko sa tomu snažil vyhnúť.

"Aj ja ťa milujem. A práve preto tam pôjdeš. Ondrej, záleží mi na tebe, tak ma, prosím ťa, poslúchni."

"Veronika, Veronika. Si tvrdohlavá, ako vždy si bola. Dobre, tak pôjdem! Vyhrala si túto bitku."

*****

Moje slzy zmáčajú vankúš. Tretí týždeň vkuse. Neviem myslieť na nič iné, len na to, že ocko tu už nie je. Jediné hlúpe odpadnutie. Návšteva lekára. Zlé správy.

Rakovina pankreasu v poslednom štádiu. Prečo sa na to neprišlo skôr? Lebo tento druh rakoviny sa dá objaviť len neskoro. Len vtedy sa prejaví, inak nemáte šancu. Ani si neškrtnete. Ani vás len nenapadne, že ste nejako chorí. Ako som sa dozvedela od lekára, na túto rakovinu zomiera deväťdesiat osem percent ľudí. Pretože nádor pri tejto rakovine sa skrýva niekde medzi žalúdkom a inými orgánmi, takže je ho ťažké nájsť, odhaliť. Tým zvyšným dvom percentám ľudstva sa na to prišlo včas. Môj ocko medzi nich, bohužiaľ, nepatril.

Týmto nechcem povedať, že by bol pankreas najdôležitejší orgán, len chcem poukázať na to, že aj odborné články uvádzajú rakovinu pankreasu za dosť závažnú, keďže ju je ťažko odhaliť u chorého.

Keď má človek problémy so srdcom, prejaví sa to hneď a hneď sa to aj lieči. Rovnako je to so žalúdkom, črevami, mozgom, štítnou žľazou, či u žien s prsiami.

Len na toto je veda stále akosi prikrátka a umiera toľko ľudí.

Ďakujem za prečítanie!

Vaša Leila A. :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 15. února 2017 v 16:10 | Reagovat

Hrozně smutný příběh, je mi to moc líto...

2 Aliwien Aliwien | E-mail | Web | 15. února 2017 v 17:12 | Reagovat

Bohužel i takový je občas život.Přeji hodně sil k překonání nejhoršího období a snad se už bude potom dařit lépe.

3 Doktorka se srdcem Doktorka se srdcem | E-mail | Web | 15. února 2017 v 19:10 | Reagovat

Smutný... Měl ji i ministr Pavel Dostál, kterého jsem zahlídla v ÚVN v Praze.

Moje mamina zemřela na opakovaný melanom po 10 letech a pak umírala rok (v posledních měsících byla vlivem metastáz ochrnutá od pasu dolů). Čas pomůže, bude líp, ale tu a tam přijdou smutné chvíle.

4 Leila A. Leila A. | E-mail | 15. února 2017 v 19:31 | Reagovat

Ja... Nevedela som, že to bude znieť, akoby toto bola moja realita alebo akoby sa mi to stalo naozaj. V prvom rade som vďačná za vaše komentáre a reakcie, no v rade druhom vás musím uviesť na správnu mieru - tento príbeh je čistá fikcia. Nestalo sa mi nič takéto, aj keď otec je už naozaj na druhej strane, ale kvôli alkoholu. A teraz neviem čo z toho znie horšie. Ale faktom ostáva, že som absolútne vôbec nečakala, že mi sem zrazu nebehnu komentáre. Ale DAKUJEM VAM KRÁSNE!!! :)

5 Siginitou Siginitou | Web | 16. února 2017 v 12:10 | Reagovat

Je to hodně smutný, a i když je to jen příběh tak je užasni :)

6 Leila A. Leila A. | E-mail | 17. února 2017 v 0:06 | Reagovat

Ďakujem krásne, každý takýto komentár ma posúva vpred :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
ĎAKUJEM za Váš čas.