Umenie robí z človeka dokonalú bytosť.

Pod maskou úsmevu

12. března 2018 v 0:25 | Leila Angel´s (Leila A.)
Skrývame svoje tváre pod masku.
A je to naozaj tak.
Navonok sa tvárime, že sme spokojní so všetkým, čo sa okolo nás deje, a pritom nie sme ani trochu.
Robíme veci, s ktorými niekedy nie sme vnútorne stotožnení.
Potom ľutujeme a chceme vrátiť čas.
Sme odrazu ochotní zhodiť masku a ukázať to pravé z nás.
Niekedy je to aj naopak. Netvrdím, že nie.
Stáva sa aj také, že niekomu otvoríme svoju dušu a až neskôr musíme nahodiť tu masku, aby sme zakryli, koľko nás toho trápi a bolí, aby sme nerobili život boľavým ešte aj iným, než sme my.
Ráno, keď sa prebudíme, nasadzujeme si masku s úsmevom hollywoodskej hviezdy a večer, keď už ideme spať a nik nad nevidí, skladáme si ju opäť dole a zas sme to my… Utrápené duše, čo sa stratili a teraz hľadajú svoj smer.
A možnože raz, ak už nebude príliš neskoro na nápravy toho čo bolo a nie je, ho nájdu.
Nájdeme.
Spoločne.

Leila Angel's (Leila A.)
 

Zostalo málo

11. března 2018 v 11:09 | Leila Angel´s (Leila A.)
Zostalo toho málo.
Tak málo toho zostalo po Tebe.
Po nás.
Pár fotografií, ktoré hovoria o tom, akí sme kedysi boli šťastní.
Akoby neexistoval iný svet, len ten náš.
Ten, v ktorom sme žili len Ty a ja.
Nikoho iného sme doň nechceli pustiť, pretože sme sa obaja báli toho, čo príde potom.
Toho, čo príde, ak náhodou.
Ak náhodou príde niekto, kto bude chcieť zdevastovať idylku.
Idylku šťastia, snov a nevyrieknutých plánov do ďalekej budúcnosti.
Ostalo tiež mnoho krásnych spomienok, ktoré navždy ostanú hlboko vyryté do našich sklamaniami ublížených a vychladnutých sŕdc, ktoré sa boja opäť milovať.
Ktoré sa boja znovu ukázať cit, ktorý môže byť niekým zranený.
Pretože opätovne sa zamilovať je ako vystaviť vlastné nahé telo na pranier.
A nech ho bijú a ničia.
A aj keď sa zdá, že toho ostalo veľa, je toho tak bolestne málo, že sa to pomalinky vytráca. Niekedy mám až obavy z toho dňa, keď ti všetko, tie spomienky, pekné slová a sny vyblednú úplne a nezostane už vôbec nič.
Pretože pochovať dávne spomienky mi pripadá byť také neznesiteľné ako pochovať blízkeho človeka.
Alebo seba samú spolu so svojou dušou.
S tou dušou, ktorá je stratená, pretože hľadá niečo, čo sa vyrovná tomu, čo mala kedysi.
A hľadá to naozaj usilovne. Lenže dnes už nič nie je také ako bolo predtým.
Žiadna iná duša ju nevie pochopiť tým správnym spôsobom.

Leila Angel's (Leila A.)
Zdr.Obr.:web

Další články


Kam dál

Reklama
ĎAKUJEM za Váš čas.